Preskočiť na obsah

Ortorula

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ortorula
Ortorula v geoparku na Albertove v Prahe
Ortorula v geoparku na Albertove v Prahe
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, sľudy, živce (ortoklas, plagioklasy)
Akcesórieamfiboly, granáty
Vlastnosti
Textúrapásková, stredno až hrubozrnná
Farbasivá

Ortorula alebo leukokrátna rula je premenená hornina, ktorá vznikla premenou kyslých až intermediárnych vyvretých hornín ako sú granitoidy, granodiority, kremité diority a ďalšie[1], v amfibolitovej fácii.

Termín ortorula (orthogneiss) zaviedol roku 1891 K. H. Rosenbusch.

Orotruly vznikajú viacerými spôsobmi:

Samostatnou genetickou kategóriou sú alkalické ortoruly s vyšším obsahom modrých alkalických amfibolov (riebeckit, arfvedsonit) a pyroxénov (egirín). Vo vyššej časti amfibolitovej fácie tiež vznikajú tzv. vysokostupňové ortoruly bez muskovitu, prevládajúcim ortoklasom a aluminosilikátmi (kyanit, sillimanit) a granátmi[2].

Vlastnosti a minerálne zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Vzorka stebelnatej ortoruly s typickým rozpadom. Vznikla silnou regionálnou metamorfózou kyslých vyvretých hornín za spolupôsobenia jednosmerného tlaku. Doubravčanská stebelnatá ortorula z lokality Doubravčany, obec Zásmuky, okres Kolín, Česko.

Sú to hrubo až strednozrnné, výrazne bridličnaté horniny, v ktorých prevláda kremeň, biotit, muskovit, K-živec, menej plagioklas. Vedľajšie minerály tvorí granát, kyanit prípadne hornblend[2].

Ortoruly sú v oblasti jadrových pohorí a veporskom pásme na Slovensku skôr zriedkavé. Ich systematickému výskumu sa v Západných Karpatoch dosiaľ nikto nevenoval. Známe sú výskyty v Sľubici a Čiernej hore, Vysokých Tatrách a v Nízkych Tatrách na viacerých miestach[3][4] napr. v okolí Čierneho Balogu v kohútskom kryštaliniku, kde sú označované ako muráňske ortoruly.

V Českom masíve sú bežné v Krušných horách. Viaceré ruly z Česka majú aj svoje lokálne názvy ako bítešská rula, mirotické a starosedelské, bechyňská ruly, rovnako ako časť kouřimských rúl[5].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173
  2. a b c d e Putiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
  3. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. Petrík, I., Konečný, P., Kováčik, M., Holický, I., 2006: Electron microprobe dating of monazite from the Nizke Tatry Mountains orthogneisses (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica. 57, 4, s. 227-242
  5. 4. Petrografické názvosloví [online]. is.muni.cz, [cit. 2008-08-29]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému rula.