Porfyroid
Porfyroid | |
Porfyroid - Ľubietová, Veporské vrchy | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | sericit, kremeň, albit |
Vlastnosti | |
Textúra | bridličnatá, porfyroblastická |
Farba | biela, sivá |
Porfyroid je premenená hornina, ktorá vzniká metamorfózou z kyslých vulkanitov a ich pyroklastík.
Termín zaviedol J. C. Delamétherie v roku 1795.[1]
Zloženie a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Porfyroidy vznikli premenou kyslých vyliatych hornín ryolitov (kremenných porfýrov), ryodacitov, a ich tufov alebo aj zo žulových porfýrov. Makroskopicky sa porfýroidy vyznačujú zreteľnou jemnou bridličnatosťou. Najčastejšie sú svetlo sfarbené - biele, svetložlté, sivobiele a žltkasté. Majú reliktnú porfyrickú štruktúru. Základná hmota je obyčajne zložená zo sericitu, kremeňa a živcov. Výrastlice (porfyroblasty) tvoria najčastejšie kremeň a živce. V niektorých typoch porfyroblasty kremeňa majú pretiahly tvar.[2]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Porfyroidy sú bežné v oblasti veporika (okolie Ľubietovej), Slovenské rudohorie. Najvýznamnejšie výskyty porfýroidov sú vo Volovských vrchoch, najmä v strednej časti gemeridného kryštalinika, hlavne jeho najstaršiu kambricko-spodnodevónsku gelnickú skupinu (Gelnica, Rožňava, Dobšiná)[2], ktorá bola v minulosti nazývaná aj porfyroidová séria.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Zvršky, ako kamenivo, do betónov.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-12-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c Minerály a horniny Slovenska - porfýroid [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-12-25]. Dostupné online. Archivované 2017-05-13 z originálu.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.