Preskočiť na obsah

Teng Siao-pching

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Teng Siao-pching
Teng Siao-pching v roku 1979
Teng Siao-pching v roku 1979
Teng Siao-pching, podpis
1. podpredseda Štátnej rady ČĽR
V úrade
17. január 1975 – 18. jún 1983
Predseda Ústrednej vojenskej komisie
V úrade
28. jún 1981 – 9. november 1989
Ťiang Ce-min Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. august 1904
Kuang-an, Čching (dnešná Čína)
Úmrtie19. február 1997 (92 rokov)
Peking, Čína
Politická stranaKomunistická strana Číny (od 1924)
NárodnosťHakka
Rodina
Manželka
Čang Si-jüan (1928 – 1929)
Ťin Wej-jing (1931 – 1939)
Čuo Lin (od 1939)
Deti6
Odkazy
Teng Siao-pching
Spolupracuj na CommonsTeng Siao-pching
(multimediálne súbory)

Teng Siao-pching (čín. 邓小平; pchin-jin: Dèng Xiǎopíng; * 22. august 1904, Kuang-an – † 19. február 1997, Peking) bol čínsky revolučný vodca, vojenský veliteľ a štátnik, ktorý bol najvyšším vodcom Čínskej ľudovej republiky od decembra 1978 do novembra 1989, hoci nikdy nezastával funkciu hlavy štátu alebo vlády. Po smrti predsedu Komunistickej strany Číny Mao Ce-tunga v roku 1976 sa Teng postupne dostal k najvyššej moci a krajinu viedol prostredníctvom ďalekosiahlych hospodárskych reforiem, vďaka ktorým si vyslúžil povesť „architekta modernej Číny“. Významne prispel k tomu, že Čína sa stala jednou z najväčších ekonomík na svete.[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v provincii S’-čchuan v rodine príslušníkov národnostnej menšiny Hakka.[2] Po štúdiu na Čunkinskej prípravnej škole odišiel v roku 1919 ako pätnásťročný na štúdiá do Francúzska. Vo Francúzsku však strávil viac času prácou ako štúdiom a pod vplyvom kolegov (okrem iných aj Čou En-laja) začal študovať marxistické myšlienky. V roku 1924 sa stal členom Komunistickej strany Číny a vo februáriauguste 1926 absolvoval krátke štúdium v Moskve.[3] Toho istého roku sa po siedmich rokoch vrátil do Číny. V Číne sa aktívne zúčastnil na aktivitách komunistickej strany – viedol povstanie proti vládnemu Kuomintangu, zakladal soviety vo vidieckych oblastiach južnej Číny, zúčastnil sa na Dlhom pochode, bojoval v komunistickej armáde proti Japoncom a bol pri vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949.

Ako osoba blízka Mao Ce-tungovi stúpal po straníckom rebríčku a v roku 1954 sa stal generálnym tajomníkom strany.[3] V roku 1957 sa podieľal na kampani proti pravičiarom, ktorá zlikvidovala celú jednu generáciu intelektuálov.[4] Počas Veľkého skoku vpred, vidiac jeho negatívne dôsledky, presadzoval spoločne s prezidentom Liou Šao-čchim pragmatickú politiku. Z tejto doby pochádza jeho najznámejší výrok: „Je mi jedno, či je mačka biela alebo čierna, je dobrá, pokiaľ chytá myši.“[5] Teng spolu s prezidentom Liouom de facto vytvorili pravicové krídlo v strane, a preto sa stali terčom kritiky počas kultúrnej revolúcie, ktorá začala v roku 1966.[3] Teng bol poslaný pracovať do továrne vyrábajúcej traktory v južnej Číne. V roku 1972 ho Mao, potom ako prijal jeho sebakritiku, povolal späť do Pekingu. Po Čou En-lajovej smrti na začiatku roka 1976 však bol Teng opäť odstavený od moci, tentoraz tzv. bandou štyroch, a poslaný do S’-čchuanu.

Po smrti Mao Ce-tunga v septembri 1976 sa Teng Siao-pching postupne pomocou známostí od júla 1977 dostával na vyššie pozície v rámci strany a štátneho aparátu.[3] Postupne sa mu podarilo vyšachovať z najvyšších pozícií Maovho nástupcu Chua Kuo-fenga a dosadiť do najvyšších pozícií svojich protežantov. Sám na najvyššie priečky v administratíve nevystúpil a v roku 1987 odišiel i zo straníckeho vedenia a politiku ovplyvňoval z úzadia.

Teng Siao-pching nastúpil trend otvorenia sa Číny Západu a v roku 1978 normalizoval vzťahy s Japonskom. Nasledujúci rok podnikol cestu do USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Jimmym Carterom. Od roku 1979 Čína a USA nadviazali oficiálne diplomatické vzťahy.[6] V osemdesiatych rokoch sa snažil zjednotiť Hongkong, Macao a Taiwan s Čínou a rozvinul myšlienku „jedna krajina, dva systémy“. V roku 1984 podpísal s Margaret Thatcherovou zmluvu o prechode Hongkongu pod čínsku správu v roku 1997. Nasledujúceho roku podpísal podobnú zmluvu s Portugalskom o Macau. V roku 1978 naštartoval ekonomickú reformu, ktorej ciele boli definované štyrmi modernizáciami, a to poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a technológie a obrany. Týmto sa čínska ekonomika transformovala na tzv. „socialistické trhové hospodárstvo“. Prvým krokom bola dekolektivizácia poľnohospodárstva a s tým spojená možnosť roľníkov predávať prebytky na trhu. Ďalším Tengovým revolučným krokom bolo založenie „špeciálnych ekonomických zón“ v pobrežných oblastiach južnej Číny, ktoré boli proexportne orientované a zároveň pritiahli do krajiny zahraničných investorov. V roku 1992 vykonal slávnu cestu na juh, čím dodal silný podnet k rastu čínskej ekonomiky, ktorá bola otrasená sankciami po udalostiach na Námestí Tchien-an-men v roku 1989.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SKŘIVAN, Aleš. Teng Siao-pching: první muž Říše středu. Vyd. 1. Praha : Epocha, 1996. 89 s. (Portréty; zv. 2.) ISBN 80-902129-1-3. S. 27.
  2. Luodai, a Hakkanese town in Sichuan Province [online]. gov.cn, [cit. 2023-03-06]. Dostupné online. Archivované 2018-09-17 z originálu.
  3. a b c d TENG SIAO-PCHING. In: KRIEGER, Joel, ed. Oxfordský slovník světové politiky. Preklad Zdena Gellnarová et al. České vyd. 1. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. S. 884-886.
  4. ČTK: Teng Siao-pching napravoval Maovy ideologické výstřelky[nefunkčný odkaz]
  5. MORAVČÍK, L. Dve revolúcie Teng Siao-pchinga [online]. noveslovo.sk, 26.6.2009, [cit. 2011-01-18]. Dostupné online. Archivované 2016-03-13 z originálu.
  6. VZTAHY ČÍNA-USA. In: KRIEGER, Joel, ed. Oxfordský slovník světové politiky. Preklad Zdena Gellnarová et al. České vyd. 1. Praha : Ottovo nakladatelství, 2000. 1090 s. ISBN 80-7181-463-6. S. 977-979.
  7. Patriarcha čínskych reforiem Teng Siao-pching oslávil 92. narodeniny [online]. sme.sk, 23.8.1996, [cit. 2011-01-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]