Pergi ke kandungan

Psikologi

Mantad Wikipedia

Psikologi (Tulisan Jawi: ڤسيكولوڬي) nopo nga sains pomusarahan om kowoyo-woyoon. Psikologi nopo nga poinhanggum do ponoriukan fenomena kopuriman om au kopuriman, kaampai no do topurimanan om pomusarahan. Iti nopo nga disiplin akademik miampai liwang di agayo kopio. Mogihum o puruan psikologi do korotian kokomoi woyo tutok di koimbulai, om oinsanan fenomena di mionit do woyo dii, miamung miampai karalano diti sabaagi tinimungan mononoriuk neurosains di lobi alaab. Id suang sains sosial, ii nopo nga kitudu do mamarati sosongulun om tinimungan miampai papatantu do prinsip umum om mongimuri do kes-kes pointantu.[1][2][3]

Rapang-rapang psikologi

[simbanai | simbanai toud]
  • Psikologi eksperimentasi i popotosol do proses psikologi asas om sains gunaan;
  • Psikologi kuantitatif i momoguno ponoriukan kuantitatif om okon ko' poninduan statistik montok monroiuk koinganan subjektif tulun;
  • Psikologi klinikal, iso karalano i gunoon montok monginsonong toi ko' mongusap do mental, emosi, topurimanan, om kowoyo-woyoon di amu atamong.
  • Psikologi kaunseling tumpuan apangkal nopo nga montok monguhup tulun monolibamban do kobolingkaangan di apagon;
  • Psikologi perindustrian om organisasi i momoguno prinsip psikologi kumaa diolo i poingkaraja id iso-iso kotinanan.
  • Psikologi personaliti monoriuk pisuayan do sosongulun id aspek do sosiabiliti, woyo kendiri, korosian, koonuan om suusuai po.

Etimologi om korotian

[simbanai | simbanai toud]

Hogot psikologi nopo nga mantad do gamut boros Yunani i kirati do ponoriukan psike, toi ko' ginawo (ψυχή psychē nopo nga "pinuhobo, sunduan, ginawo", -λογία -logi nopo nga "ponoriukan").[4] Hogot Latin psikologia noguno do puruan kotulunan Crotia om Latin di kumoinsan, Marko Marulić id suang buuk dau, Psichiologia de ratione animae humanae ontok kolimpupuson do abad ko-15 toi ko' kotimpuunon abad ko-16.[5] Sukuon di osopung kopio noilaan kokomoi do hogot psikologi nopo nga id suang boros Inggiris mantad di Steven Blankaart ontok toun 1694 id suang The Physical Dictionary i sumuku kumaa "Anatomi, i mongusap do Tinan, om Psikologi, i mongusap do Ginawo."[6]

  1. Fernald LD (2008). Psychology: Six perspectives (pp.12–15). Thousand Oaks, CA: Sage Publications.
  2. Hockenbury & Hockenbury. Psychology. Worth Publishers, 2010.
  3. Pengenalan Psikologi (Introduction to Psychology) - Malay Version, https://www.academia.edu/25007637/Pengenalan_Psikologi_Introduction_to_Psychology_Malay_version?auto=download
  4. Online Etymology Dictionary. (2001). "Psychology".
  5. "Classics in the History of Psychology – Marko Marulic – The Author of the Term "Psychology"". Psychclassics.yorku.ca. Linoyog ontok 10 December 2011.
  6. (Steven Blankaart, p. 13) as quoted in "psychology n." A Dictionary of Psychology. Edited by Andrew M. Colman. Oxford University Press 2009. Oxford Reference Online. Oxford University Press. oxfordreference.com