ScarPoul

Film, ktorý nemá hluché miesto a je vo svojej podstate veľmi príjemný. Duo Clooney a Pitt si skvelo sekundujú a hoci im film nedovoľuje naplno ukázať komediálny rozsah, ktorý obidvaja majú ( na to je hlavná zápletka príliš jednoduchá a priamočiara) ale aj napriek tomu majú niekoľko svojich momentov, ktoré inak veľmi dramatický a vôbec nie odľahčený film príjemne spestrujú. Tá žánrová neujasnenosť ( pretože potrebujeme pôsobiť elegantne), tomu trošku podkopáva nohy. Hlavne, keď vezmeme v úvahu, že všetky vedľajšie postavy sú komické a hlavné duo sa im chtiac nechtiac prispôsobuje. Na konci ale stále veľmi príjemná žánrovka. Neprináša síce nič nové, ale vo svojej predvianočnej atmosfére - s jednou parádnou naháňačkou a scénou v metre, je to za silné tri*.

Základná premisa dobrá. A herecky to tiahne Alridge, Groff a Bautista. Ale samotná pointa a finále mi prídu mierne úsmevné. Nemyslím si, že chce Shyamalan prekvapovať ako kedysi. A režisér je to natoľko zručný, že vie minimálne spraviť film, ktorý nenudí. A hoci to nie je také hlúpe ako jeho predchádzajúci film Old, nemôžem povedať že by to bolo nápadité. Od polovice som tušil nielen ako to skončí, ale aj aký bude výsledok celej dilemy. Mohol sa s divákom hrať viac. Viac ho zavádzať. Je to pravda? Alebo nie je? Politiku za tým cítiť veľmi a hoci to má pre príbeh význam, neposúva to žáner v zásade nikam. Malý filmík, ktorý nepotrebujem vidieť druhýkrát.

Makiguči pritvrdil a to riadne. Obidve poviedky sú nepríjemné. Akákoľvek romantika a humor sú minimálne ( hoci tam sú ) a obidva príbehy majú za úlohu poriadne znechutiť. Čo sa im výrazne darí. A to aj napriek tomu, že za tým stále cítiť masky a triky. Ale väčšina tých scén ide až na kosť. Či už je to plávanie vo výkaloch, vyťahovanie plodu z matky alebo vypálenie očí desaťročného dievčatka a mlátenia ho palicou. Oproti predchádzajúcim snímkom, ktoré mali v sebe viac poetiky a romantickosti ( a to aj napriek mučeniu) je tento film oslavou krutosti a nihilizmu. A režisér nám to neustále pripomína. Oficiálne si dávam od takýchto filmov pauzu. Tri dávam za to, že ma to znechutilo, čo som naozaj nečakal.

Ishi sa rozhodol pre inú skladbu príbehu. Začíname zvratom a potom sa dozvedáme prečo sa stal a zároveň sa dve rôzne dejové línie napájajú na jednu hlavnú. Starí známi herci v nových postavách, množstvo nahoty a nejaká tá krv. V centre ale stojí romantická premisa a tá tu funguje bez najmenších zaváhaní. Jasné - je stále naivná a úsmevná, ale zo všetkých filmov v tomto žánri čo som mal možnosť vidieť, mi zatiaľ ulahodila najviac. Možno samotné prostredie nevestincov a umelcov, ktorý sa snažia zvečniť svoje umelecké vízie na chrbtoch krásnych žien zohralo svoju úlohu, alebo druhá poviedka, ktorá je výstavbou takmer bezchybná.  Fakt som sa bavil. Hlavne naháňačka na trhu bola podľa môjho názoru výborne zvládnutá. Svojou komplexnosťou a tempom hravo konkurovala áčkovým produkciám tej doby. Guilty Pleasure - čo som úprimne nečakal.

Ten horor v popise žánru vyznieva dnes smiešne. V duchu doby je to ale pripomenutie si starých postupov. Tie majú v niektorých scénach až lyrizujúci presah. A dokonca sama myšlienka, že násilie je zlé a každý si zaslúži byť happy ( hoci je podaná veľmi prostoducho) pôsobí až romantickým dojmom. Dokonca prvé dva príbehy sú viac ľúbostné ( aj keď v prvom je znásilnenie a incest) a v druhom mučenie ( do vagíny by sa čili papričky naozaj dávať nemali). Paradoxne až ten tretí o umeleckom tatérovi, ktorý chce vidieť mučenie, ide formálne trošku do vôd nepríjemnosti svojou explicitnosťou. V prvých dvoch je všetko nepríjemné a tabuizované zobrazené v náznakoch. Z dnešného pohľadu úsmevné a naivné. Ishimu sa ale nedá uprieť určitá fascinácia sexuálnymi zvrátenosťami a tiež záľuba v historických látkach. Toto spojenie mu funguje. Pritom sa tam snaží aj nájsť nejakú tú ľudskosť. Bizarnosť, ktorá je kupodivu, a aj napriek téme, zábavná.

Tri príbehy. Prvý o žene ktorá sa hlúpo zamiluje do podvodníka, ktorý z nej spraví prostitútku. Druhý o žene, ktorú unesie a zneužíva znetvorený muž a ona po oslobodení vyhľadáva prapodivných mužov na uspokojenie svojich zvrátených chúťok. Či už je to chlpatý žobrák, trpaslíci z cirkusu alebo černoch. Tretia poukazuje na krutého vládcu užívajúceho si mučenie. Trošku sa tu objaví incest a zoofília. Hoci len v náznakoch. Išii ako režisér spája trojicu príbehov ( kde je spájajúcim prvkom doktor) do exploatačného a erotického film. Čo mohlo tak fungovať v dobe vzniku, ale teraz je to skôr úsmevné. Nahota je odvážna, ale čo ma na filme najviac prekvapilo, bola lyrickosť (prítomná vo finále každej z poviedok) a niekoľko nádherných obrazov, ktoré to, aspoň v mojich očiach, posunuli trošku vyššie, ako na úroveň prostoduchej zábavy. Takže solídne tri.

Geniálne vystavaný film. Dvadsať minútová expozícia, ktorá nám ukáže štvoricu antagonistov, ktorý mali šťastie, alebo rozum a zdrhli do zapadákova. Štyridsať minút sledujeme ich prežívanie v tomto zapadákove. Anderton hovorí o veľmi vydarenom genius loci miesta a jeho obyvateľov a prikláňam sa k tomuto názoru. Tú špinu, bezútešnosť, tragickosť a depresiu z toho cítiť neustále. Zvyšok je samotná cesta nákladiakmi cez džungľu. A tá je plná nádherných záberov, dômyselne zobrazených prekážok a prekvapivých stretnutí a zvratov. Za mňa je tento film skvelou ukážkou vyspelej filmárčiny. Funguje tam úplne všetko. Zároveň sa vyhýba pátosu, čo môžete byť zapríčinené tým, že sa o postavách veľa nedozvieme, ale s ich situáciou sme aj tak naplno stotožnení. Čo sa málokomu podarí.  Je to hra významov a obrazov. Nemyslím si, že by bol každý na takýto druh filmov nastavení. Ale ak náhodou ste, tak vás čaká znamenitý filmový zážitok.

V zásade herecký koncert ústredného dua. Aj Winslet aj Spacey si skvelo sekundujú a odkrývajú premyslený a veľmi smutný príbeh jedného muža, ktoré mu sa bohužiaľ veľmi nepekným spôsobom rozpadol život. Parkerová réžia je bezchybná a ten film umne pracuje s divákom, aby si domyslel, aby dúfal a predpokladal a je neustále presviedčaný, aby za žiadnych okolností neuveril svojim predpokladom. Preto je možno koniec taký silný. Nečakal som, že sa ma to na toľkých úrovniach dotkne. Jedna z tých vecí, ktorá rezonuje, pretože je napísaná, zrežírovaná a zahraná dobre. Pre mňa po dlhom čase veľmi silný a príjemný umelecký zážitok.

Výborné. Alan Parker natočil sugestívny a atmosférou nepríjemný filmík, ktorého hlavnou devízou je jedna inteligentná postava uprostred rasistických nepokojov. Dafoe ako naivný úradníček perfektne sekunduje ostrieľanému Hackmanovi. Obidvaja sa skvelo dopĺňajú a ich súperenie sa postupne pretavuje do priateľstva a rešpektu. Záporné postavy sú hnusné a nespravodlivosť voči černošskej komunite je tu nepríjemne zobrazená. Elementárny film o boji dobra so zlom ( tom ktoré je v každom z nás) aj s určitými presahmi. Tie sa môžu javiť v súčasnosti trošku naivne ( s nenávisťou sa človek nerodí, musí ho ju niekto naučiť), ale za mňa fungujú. Skvelá žánrová záležitosť, ktorá nemá v zásade ani jednu scénu v ktorej by pôsobila ťažkopádne alebo hlúpo. Zvažujem plný počet.

Na rýchlo zbúchaná vec, ktorá rieši staré známe problémy bez toho, aby prinášala niečo nové. To samo o sebe by nevadilo, kebyže za tým necítiť potenciál. Sme v meste, Po musí zmúdrieť a stať sa mentorom a do toho je tu mladá líška ( zase raz skvelá Awkwafina), ktorá si snaží dokázať, že niekam patrí. Mohol to byť naozaj krásny film v tradícií pôvodnej trilógie. Ale tu tomu chýba duša. A záporák je skôr smiešny ako desivý, hoci aj on mal potenciál byť niečím viac. Väčšina vtipov tu ale funguje a schuti som sa na nich zasmial. Ale ten násilný Woke a nezáživnosť dejových zvratov tomu dosť podkopáva nohy. Toto bola rutinná vec, ktorá mala len zarobiť peniaze. Čo pri takej značke zamrzí, hoci bohužiaľ nie je jediná. Za mňa ale stále pozerateľné a v medziach znesiteľnosti. Ale to je možno len tým, že Kung Fu Pandu mám ako sériu úprimne rád.