Zvláštne dni

Zvláštny film, ktorý vo svojej dobe spôsobil takmer revolúciu, a ešte dnes pôsobí ako pokrokové zjavenie. Vlastne by som sa nebál tento film označiť za geniálny a prelomový - je jednou z množstva inšpirácií Matrixu, ale zďaleka nielen jeho, už teraz ma napadajú ďalšie filmy a seriály, ktoré od neho okato a bohato opisujú. Rámec príbehu v podobe tušenia predpovedanej apokalypsy roku 2000 je silné a zaujímavé. Koniec sveta, verejné nepokoje, otázka rasizmu, vraždiaci policajti, ktorí sa snažia zahladiť stopy, hlavní hrdina na šikmej ploche, armádna technológia na autentický záznam kúsku vášho života... Je tu toho viac než dosť. Myšlienka zachytávania vlastných zážitkov na špeciálny prístroj, ktorý umožňuje ich prežitie tak, ako by to bola skutočnosť, je nákazlivá a atraktívna. Je vidieť, že sa do toho zapojil aj James Cameron a pomohol príbeh vypiplať do dokonalosti. Zaujímavá je vizuálna stránka, ktorá priam kričí niečo v štýle "Chcete navodiť dojem, že sú ulice plné tisícov ľudí a šíri sa anarchia? Tak tam proste tie tisíce ľudí, policajtov, armádu, výbuchy, oslavy a všetko narvite!". Každý záber je tak presýtený, tak živý, tak živelný a úchvatne preplnený, že celá story a mesto pôsobia odrazu omnoho skutočnejšie. Druhá stránka vizualizácie sú zábery z prvej osoby, ktoré sú nesmierne dynamické a naservírujú vám poriadnu porciu adrenalínu (ako hneď úvodná sekvencia), alebo vzrušenia (mám chuť pridať hviezdičku za hafo odvážnych scén; od lesbického sexu po Juliette Lewis hore bez). Tu nachádzam paralelu medzi vrahom Iris, ktorý ju donúti pozerať sa naňho jeho očami, cez jeho nahrávacie zariadenie, s podobnou situáciou v prvej sérii Ghost in the Shell: Stand Alone Complex, kde sa môžeme stretnúť s postavou sériového vraha, ktorý síce neznásilňuje, zato zvlieka z kože a pritom rovnako necháva obete - ženy sa na seba pozerať. Čerešničkou na chutnej a napínavej torte s kriminálnou zápletkou a kopou akcie je hviezdny štáb a obsadenie - od Kathryn Bigelow a Cameron cez Fiennesa, Lewis, Sizemora a Bassetovú až po D'Onofria a môjho obľúbenca Fichtnera. "Víš, proč jsou filmy pořád lepší než playback? Protože když přijdou titulky a rozsvítí se světla, lidé vědí, že je konec. JE KONEC!" 80% (01.05.2014)

„Zvláštne dni” , konkrétne sa v tomto prípade jedná len o posledné dva, so začiatočným dátumom 30. december 1999 a so stanoveným časom 1 hodina, 6 minút a 30 sekúnd ráno, a to s tromi šialenými výrastkami, ktorí sa akurát zrovna chystajú vylúpiť čínsku reštauráciu, pričom si to jeden z nich následne aj nahráva cez "SQUID" , čo znamená v preklade asi toto: „Nelegálne elektronické zariadenie, ktoré zaznamenáva spomienky a fyzické vnemy priamo z mozgovej kôry nositeľa na zariadenie podobné MiniDiscu na prehrávanie” a s končiacim sa na rovné »MILÉNIUM« , t. j. už 1. január 2000, čiže už po dvoch minútach a 46 sekundách po polnoci, kedy budem mať za sebou - neuveriteľne bujarú, silvestrovskú žúrku, na ktorú môžem sotva vonkoncom niekedy zabudnúť, keď sa mi tak predsa extrémne vryla do pamäte... Akýmsi prostredníkom celej „veselice” je/bude postava Lennyho Nera, ktorá nielenže kšeftuje s týmito diskami, kedy si môže kľudne prehrať napríklad i takú explicitnú vraždu prostitútky, ale aj súčasne prebieha v tomto prostredí i akýsi vojnový stav, ktorý majú pod taktovkou policajné zložky LAPD, keď i u nich sa určite nájdu nejaké » čierne ovce « , alebo pouličné nepokoje čoraz intenzívnejšie naberajú na obrátkach, a tak nie je žiadna núdza o potenciálnu zrážku - demonštrantov proti „cajtom” , ale toho zmätkového miš-mašu, je v podstate ešte oveľa viac, až si teraz normálne myslím, že autor scenára James Cameron, musel snáď pojesť samé, divé huby (muchotrávky), či opäť mal extrémne divoké sny, ako býva v jeho typickom zvyku, keď potom vymyslel extra digitalizovaného Avatara... ? Hlavný predstaviteľ Ralph Fiennes, ináč po celý čas vyzeral, ako Bradley Cooper, povedzme z Hangoveru, až som miestami mával problémy ich dvoch vôbec rozoznať, že akoby mu vari sám z oka vypadol ! Nemyslím to ani tak z pohľadu alkoholového opojenia, ako skôr tou fyziognómiou ? Ozaj, všimli ste si to ? Toto je tak násilný, filmový zlepenec, ktorý na jednej strane trvá dlhých 2 a pol hodiny, no na strane druhej, sa toho v ňom udeje toľko absurdne-prehnaného, až je to normálne (ne)sympatické, že im musím skrátka všetkým fandiť, lebo vidieť pohromade tak veľa všelijakých, bizarných postavičiek, sa stopercentne nevidí úplne každý deň, no zároveň to vidieť v celej svoje kráse znovu, už viac absolútne netúžim ! Po Bode zlomu sa režisérka niekoľkonásobne viac odtrhla z reťaze, že tu niečo nie je s kostolným poriadkom... !? Toto nie sú „zvláštne dni” , toto sú mimoriadne psie dni, aké by som prežiť nechcel ani v najdivokejšom sne. PS: Vo filme je absolútne nekontrolovateľný obsah teroru, ktorý je až samoúčelný, pretože netuším, čo si ním tvorcovia vlastne sľubovali ! Až mám dojem, že kvôli výslednému efektu... ? I napriek negatívnym dojmom, 60 % ponechám ! Oproti Point Break, sklamanie. (28.10.2020)

Problémový případ. Je zde dojem určité nadčasovosti – jednak v rovině hlavního high-tech konceptu, kdy zde máme jedince, kteří v podstatě postrádají vlastní život na vrub toho, že jsou závislí na sdílených zážitcích těch druhých (viz. dnešní kult reality show či sociální sítě). Poté je zde také patrná technická zdatnost tvůrců – především v systematickém využívání POV záběrů, které jakoby někdo vystřihl z Hardcore Hanryho a přesunul je o dvacet let do minulosti (a na jejichž technologické uskutečnění prý padla značná část celkového rozpočtu). Avšak v mnoha ohledech jsou Zvláštní dny naopak typickým dítkem své doby – například v šíleně dlouhých „mířících“ scénách, kdy záporné postavy „bondovsky“ rozebírají své předešlé plány či ve zpomalovačkách tak typických pro období 80-90 let. Celkový dojem dále kazí herecké výkony (Juliette Lewis je ve svém exhibicionismu strašlivě otravná) a nepříliš šikovně rozvrstvené tempo vyprávění, kdy jsou některé pasáže příliš protahovány, zatímco jiné jsou pro změnu zmatené. (19.01.2018)

Výborný téměř cyberpunkový thriller promíchaný s noirovou detektivkou, který se pomalu rozjíždí, ale s přibývajícími minutami diváka víc a víc vtahuje do děje. Škoda, že cca první hodina je jen takový úvod, který je potřeba počkat, než se pořádně začne něco dít. Pak to dostane docela grády, ale kvalita příběhu neuvěřitelně kolísá mezi nadšením a pocitem, že to velké odhalení není nakonec zas tak velké... (11.06.2010)

Ani nevím, jestli ten příběh byl tak super, nebo až překombinovaný; k závěru jsem se lehce ztratil. Každopádně spanilá jízda pro Finnese. Kromě něj mě zaujala i Juliette Lewis. Pro mě vzpomínání na 90. léta, dobrá hudba (když pominu uhekaný černochy). Dějově originální, Cameron se projevil, byť se z toho nakonec vyklubala "jen" trochu zamotanější kriminálka. # příběh 7 | hudba 7 | humor 0 | akce 5 | napětí 3 | pustil bych si znovu 6 (04.05.2012)