VideneFilmy

Toto dielo je veľmi náročné hodnotiť objektívne. Jedná sa o predstavenie s divadelnými výrazovými prostriedkami natočené na kameru najobyčajnejším spôsobom s nepremyslenými strihmi a nedotiahnutým osvetlením. Pokiaľ týchto 94 minút hodnotíme ako FILM, ide o výrazný podpriemer, kde sú herci prerušovaní neustálymi klapkami. To im prekáža v kontinuálnom hraní postavenom pre divadelné dosky. Vo výsledku je to, žiaľ, výrazne vidieť a ani herecké esá na čele s Jozefom Kronerom to nedokážu zachrániť, pretože sa pri každom režisérovom pokyne "akcia" musia do svojich postáv dostávať znovu a znovu.

Typický romantický príbeh vyjadrený cez gayov. Komediálna dráma, kde je síce veľa hluchých miest, strihačských chýb, sileného humoru, nedotiahnutá sexuálna scéna a podpriemerné herecké výkony, ale napriek tomu je niečím zaujímavá - kombinuje žánre, na nič sa nehrá, necháva vyznieť dôvody správania viacerých postáv, ich prežívanie a výrazný sociálny kontext. Film sa vám môže zdať dlhý so zbytočne veľa postavami, ale pokiaľ vás daná téma zaujíma, hovorím si - prečo nie.

Niekedy musí človek výrazne brať do úvahy dobu a okolnosti, za akých bolo dielo natočené. V prípady Lásky z pasáže sa jedná o typické 80.-te roky v komunistickom Československu, kedy priestor ovládala diskotéková hudba Michala Davida, filmy sa nesnažili byť silene vtipné, natáčali sa podľa slov Jiřího Sováka pre ľudí a Lukáš Vaculík bol hviezdou. Dané parametre výrazne ovplyvňujú výsledok. Keď ich vezmeme do úvahy, dočkáme sa na danú dobu priemernej ľahšej drámy s pomalším spôsobom rozprávania, kde je práca s postavami kľúčovou pre zobrazenie myšlienky.

Jim Carrey v období, keď strata jeho dovtedy typických mimických schopností bola nespochybniteľná. Napriek tomu dokáže svoje herectvo udržať na úrovni a spoločne s Ewanom McGregorom vytvárajú medzi sebou "roztomilú" chémiu. Aj napriek často silenému humoru sa jedná o svižne zrežírovanú oddychovú komédiu s príjemným soundtrackom. Nemusí sadnúť každému, ale má svoju myšlienku, s ktorou sa tvorcovia primerane pohrali.

V prípade jednotky sa jednalo o priemernú komédiu so strihovými chybami. Dvojka túto slabinu posúva a dočkáme sa niekoľkých nelogických zmien záberov. Whoopi Goldberg už nie je výrazne lepšia než zvyšok obsadenia a jediný, kto si udržal svoj herecký štandard je Maggie Smith. Príbeh sme v rovnakom "habite" videli veľakrát a od začiatku vieme, ako to skončí. Hra na city pôsobí neuveriteľne, silený humor je prítomný takmer v každej scéne a ani piesne nie sú chytľavé, ako tomu bolo v prvom diele rok predtým. Hoci aj k dvojke mám od detstva pozitívny vzťah, objektívne nedosiahla priemeru vo svete komédií a jedná sa len o tradičné pokračovanie komerčne úspešného projektu.

Hoci sa nejedná o žiadne filmárske umenie, účelom bolo pobaviť, čo sa podarilo. Whoopi Goldberg naplno ukazuje svoj komediálny talent, Maggie Smith využíva svoje výrazové herectvo stvárnené najmä očami, Kathy Najimy si plnými dúškami užíva rozkošnú "bacuľku" a zvyšok ansámblu predvádza priemerné alebo v prípade najmä vedľajších postáv podpriemerné herectvo na čele s výraznou a zaujímavo zaranžovanou hudbou aj pre neveriaceho diváka. Za najväčšie slabiny komédie považujem strihové chyby (počas bežného sledovania ich môžeme zbadať niekoľko) a zopár scén, kde sa Deloris zoznamuje so životom v kláštore spôsobom, ktorý je pre diváka zdĺhavý a nezáživný. Hoci mám osobne k filmu kladný vzťah už od detstva, z objektívneho hľadiska sa jedná iba o priemernú komédiu.

Kvalitný herecký výkon Anthony Hopkinsa (keď si odmyslíme, že miestami hrá Hannibala Lectora) doplnený o priemerný Colina O'Donoghue so zručnou remeselnou réžiou a scenárom, ktorý s niekoľkými scénami pracuje umne (najmä v závere), ale v niekoľkých pôsobí, akoby filmári potrebovali natiahnuť alebo naopak skrátiť čas. Práca s kamerou výrazne umocňuje mrazivú atmosféru a zvolená hudba ju posúva na ďalší level. Niekoľké CGI efekty boli na môj vkus zbytočné, keďže situácie sme dokázali naplno prežiť vďaka umnej práci filmového štábu. Vo všeobecnosti sa jedná o príbeh s klasickou hororovou tématikou, ktorá v súčasnosti nie je častá, ale stále dokáže zafungovať. Hoci sa napriek všetkým kladom vďaka "vlažnosti" viacerých scén film nedokázal vymaniť zo sekcie lepší priemer, za zhliadnutie určite stojí.

Filmu formálne nie je čo vytknúť (až na slabší scenár s niekoľkými "klišé") a to je práve jeho najväčšou slabinou. Atmosféra je na viacerých miestach slušná, ale vzápätí zhasne ako sviečka a je ju potrebné vystavať odznova. Hudba z 90. rokov miestami pôsobí smiešne, ale napriek tomu do spracovania celkom sedí. Svojimi hereckými výkonmi to slušne "ťahajú" najmä dve mladšie sestry Verónicy (Bruna González, Claudia Placer). Začínajúci hororový divák si film užije, zbehlý v ňom nájde črty a spôsob rozprávania typický pre daný žáner. Hoci sa nejedná o majstrovské dielo, lepší priemer to určite je.

Napriek prehliadke žánrových "klišé" sa jedná o remeselne zručne urobený horor, kde napätie, atmosféra i pocit strachu vo väčšine prípadov fungujú. Človek si v priebehu sledovania povie, že ho nič neprekvapí, ale na konci príde pointa, ktorá zafunguje nielen vďaka svojej netradičnosti. V hlavnej časti filmu sú niektoré scény naťahované a finále naopak prirýchle. Hoci sa jedná o dielo, ktoré môže na prvý pohľad pripomínať horor Insidious, v skutočnosti ide o niečo úplne iné.

Neoriginálne love story podané veľmi svižne a netradične. Pokiaľ sa človek vyrovná s niekoľkými tradičnými "klišé" súčasných komédií (pár zbytočne silených vtipov, nepotrebných postáv s úlohou viac či menej úspešne pobaviť, občas nelogické momenty a rozpačité scény), dočká sa veľmi dobrého diela so sympatickými hlavnými hrdinami, ktorí sú spolu herecky zladení. Minutáž je primeraná a divák sa dočká solídnej dávky emócií.