Dárek do cely č.7

Jak k tomuto snímku přistoupit? Já bych řekl, že je třeba pojmout ho jako zábavnou pohádku, ovšem s poněkud drsným a smutným průběhem, jinak to nevidím. Samotná zápletka by si zejména v úvodu opravdu zasloužila věrohodnější provedení a i celý průběh snímku je naprosto nereálný, tohle by zkrátka nikdy nemohlo nastat. Nicméně, pokud tohle vše hodíme za hlavu a přijmeme film tak jak je postavený, zklamat nemůže. Víceméně celou dobu jsem se výborně bavil, Yesung je neskutečně, ale neskutečně roztomilá dívenka, mentálně postižený hlavní hrdina působí též opravdu kouzelně a věrohodně (kvalitní herecký výkon) a půvabná učitelka či Yesung v dospělém provedení už jsou jen takovým bonbónkem navíc - pro krásné Korejky mám zkrátka slabost :-) A závěr? Tak čekal snad někdo něco jiného? Jinak to skončit asi nemohlo a kdo nepotřeboval na konci kapesníček, ten asi nemá kousek srdce v těle. (11.06.2016)

Cakal som nieco serioznejsie. Ale po vsetkych tych blaznivych eskapadach, ktore sa vo vezeni odohravali a zaroven mi prilis zabavne nepripadali, uz dojemny zaver vo mne nedokazal vyvolat potrebne emocie. Hlavny hrdina bol prilis velky debil, ktory si neustale mrmlal to iste a vôbec ma nezaujal. Jedina postava, ktora sa mi pacila bol riaditel väznice v podani môjho oblubenca Jin-young Junga. Len vdaka jeho dojimavemu osudu davam mierne nadpriemernych 6/10. (28.12.2014)

Nebýt toho brutálně přetaženého konce utopeného v slzách, přisolil bych bod navíc… ale takhle fakt ne, vážení. S citem podaná tklivá scéna dojímá k slzám, ale když se to přesere tolik jako v té morbidně patetické finální čtvrthodině a vám už se z toho smíchy třese bránice, je to celé postaveno nějak špatně. Něco takového už vyžaduje otrlejšího diváka. (25.01.2017)

Je to dosť dobrá dráma. Má celkom dobrý príbeh o mentálne zaostalom mužovi, ktorý nadovšetko miluje svoju dcéru a rozdáva radosť všetkým okolo seba, ale nanešťastie je nespravodlivo obvinený z vraždy malého dieťaťa a tak skončí vo väzení, kde mu dokonca hrozí trest smrti. No aj tak myslí len na svoju dcéru a keďže zachráni život svoju vplyvnému spoluväzňovi, ten mu na oplátku splní želanie a podarí sa mu do cely prepašovať práve jeho malá dcéru. Situácia sa síce trochu skomplikuje, ale muž si aj tak vďaka svojej povahe získa takmer všetkých a tí urobia všetko preto, aby ho od trestu zachránili. So spracovaním som nadmieru spokojný, už od začiatku som mal z toho dobré pocity, ale po prenesení deja do väznice sa to ešte vylepší. Hlavný hrdina si ma získal prakticky okamžite a je skutočne radosť pozerať na ten jeho úplne pozitívny prístup a ako si postupne všetkých získava, či už jeho vzťah so skupinou spoluväzňov, veliteľom dozorcov a samozrejme aj malou dcérou, pri ktorej ma až prekvapilo, ako ma bavila a ten samotný nápad s dieťaťom vo väzení, ktorého som sa najviac obával sa pritom nadmieru vydaril a lepšie to už asi ani byť nemohlo. A navyše pri postave dcéry musím pochváliť aj ten zaujímavý prvok, keďže má až dve línie, okrem hlavnej s otcom vo väznici aj líniu z dospelosti. Je síce pravda, že to celé pôsobí dosť nedôveryhodne a záverečná fáza mi prišla trochu viac naťahovaná, než by bolo vhodné, ale to je to najmenej, hlavne, že po celý čas sa na to výborne pozerá, nesie sa to vo veľmi príjemnej atmosfére a potenciál väčšiny hlavných prvkov je využitý naplno. Sadlo mi to aj žánrovo, očakávane je to taká veľmi sympatická dráma s mnohými prirodzene vtipnými momentmi. Herecké obsadenie je výborné, Ryoo Seung-Ryong síce väčšinou hráva vedľajšie úlohy, ale toto zvládol prvotriedne a nemám mu čo vytknúť, k tomu perfektne zložená skupina spoluväzňov a to obsadením, ale aj charakterovo, vynikajúca postava dcéry, či už malá, ale aj dospelá a k tomu ešte môj obľúbený Jung Jin-Young v úlohe veliteľa dozorcov. S réžiou a technickou stránkou som veľmi spokojný, kvalitná vizuálna stránka, výborná atmosféra a fungujú aj emócie, tu až na pár zanedbateľných detailov nemám čo vytknúť. Síce tento typ zápletky nepatrí medzi moje najobľúbenejšie, ale celé je to podané prvotriedne a jej potenciál sa už takmer ani nedal využiť lepšie, takže som veľmi spokojný a rád si to ešte pozriem. 78% (31.12.2013)

Kórejská Zelená míľa bez nadprirodzena, zato s tým najzlatším dieťaťom, aké som kedy videl. Sentiment, aký z času na čas treba a ak sadne, tak chytí za srdiečko, povolí mozog a človek dokáže prehliadnuť aj tie nie celkom uveriteľné veci. A že ich je. 95% Btw: označenie "kórejská Zelená míľa" mi napadlo bezprostredne a mal som pocit, že budem strašne originálny. Nevadí. Ja len tak, že som to neokopčil. (15.09.2016)