Sobrance

mesto na Slovensku
O rovnomennom okrese pozri Sobrance (okres).

Sobrance (maď. Szobránc, nem. Sobranz)okresné mesto v Košickom kraji.

Sobrance
mesto
Námestie slobody
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín
Vodný tok Sobranecký potok
Nadmorská výška 122 m n. m.
Súradnice 48°44′43″S 22°10′52″V / 48,745278°S 22,181111°V / 48.745278; 22.181111
Rozloha 10,68 km² (1 068 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 827 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 545,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1334
Primátor Ján Sklár[3] (nezávislý)
PSČ 073 01
ŠÚJ 523089
EČV (do r. 2022) SO
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Štefánikova 23
073 01 Sobrance
E-mailová adresa primator@sobrance.sk
Telefón +421 949 617 796
Fax 056 / 652 24 10
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Sobrance
Webová stránka: sobrance.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Mesto leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej roviny, na Sobraneckom potoku. Od Košíc vedie k ukrajinskej hranici cez Sobrance cesta I/19, severným smerom vedie II/582. Michalovce ležia 20 km západne, Veľké Kapušany 35 km juhozápadne a Užhorod 18 km juhovýchodne.

Archeologické vykopávky dosvedčujú osídlenie už v neolite. Prvá písomná zmienka pochádza z konca júla v roku 1284 (pod menom Vasaros Tyba). Druhá písomná zmienka je z 16. augusta 1334 (podľa niektorých je tento údaj mylný[4]). Mestské práva boli udelené v roku 1351. Podľa Ferdinanda Uličného je prvá zmienka o Sobranciach až z roku 1409[5] a dôvodom pre vznik obce boli obchodné aktivity Tibavského panstva.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky a znovu od roku 1996 boli Sobrance okresným mestom. Počas druhej svetovej vojny boli v rokoch 1939 – 1945 anektované Maďarskom. Mesto a okolie sa stalo koncom roka 1944 na niekoľko mesiacov bojiskom a väčšina budov bola zničená či poškodená.

Obyvateľstvo

upraviť

Etnické a jazykové zloženie obyvateľstva

upraviť

údaje:[6]

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5981
slovenská
  
85,35 %
rómska (*18.6 %)
  
8,18 %
nezistená
  
4,92 %
rusínska,ukrajinská
  
0,87 %
iná
  
0,68 %

*údaj: Atlas rómskych komunít z roku 2013

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 5981
slovenský
  
84,33 %
rómsky
  
7,76 %
nezistený
  
5,57 %
rusínsky,ukrajinský
  
1,57 %
iný
  
0,77 %

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 6262
slovenská
  
95,37 %
nezistená
  
2,48 %
rómska
  
0,91 %
rusínska,ukrajinská
  
0,62 %
česká,moravská
  
0,51 %
iná
  
0,11 %

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 5754
slovenská
  
96,00 %
rómska
  
2,68 %
iná
  
0,76 %
rusínska,ukrajinská
  
0,56 %

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1775
slovenská,česká
  
74,87 %
židovská
  
13,69 %
maďarská
  
5,80 %
iná
  
4,45 %
rusínska
  
0,68 %
nemecká
  
0,51 %

Sčítanie 1921 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1479
slovenská,česká
  
73,02 %
iná
  
13,26 %
maďarská
  
12,64 %
rusínska
  
1,08 %

Sčítanie 1910 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1463
slovenský
  
55,23 %
maďarský
  
37,18 %
nemecký
  
5,74 %
iný
  
1,85 %

Sčítanie 1880 (jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1410
slovenský
  
52,13 %
maďarský
  
27,23 %
nemecký
  
16,60 %
iný
  
0,43 %

Náboženské zloženie

upraviť

údaje: [6]

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 5981
rímskokatolícke
  
45,93 %
gréckokatolícke
  
33,59 %
ateisti a nezistené
  
13,13 %
pravoslávne
  
3,56 %
kalvínske
  
1,99 %
luteránske
  
0,99 %
iné
  
0,81 %

Sčítanie 1910 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1463
rímskokatolícke
  
36,50 %
gréckokatolícke
  
33,08 %
židovské
  
20,78 %
kalvínske
  
9,09 %
luteránske
  
0,55 %

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Váradyho vila, jednopodlažná trojtraktová neorenesančná stavba na pôdoryse gréckeho kríža z obdobia pred rokom 1882. Úpravami prešla po roku 1945 a v 60. rokoch. Nachádza sa v areáli sobraneckých kúpeľov.[7] Fasáde vily dominuje trojosový portikus členený polostĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú dekorované priebežným pásovaním a nárožnou bosážou. Nad oknami sú umiestnené rímsové frontóny nesené konzolami.
  • Russayova vila, dvojpodlažná trojtraktová modernistická stavba s prvkami secesie na nepravidelnom pôdoryse z obdobia po roku 1919.[8] Objektu dominuje nárožná valcová veža, ktorá je na poschodí otvorená vo forme loggie a ukončená zvnovitou helmicou.

Múzeá

upraviť

Gitarové múzeum

upraviť

V meste sa nachádza gitarové múzeum so zbierkou obsahujúcou vyše 1000 gitár, z ktorých okolo 250 je vystavených. Múzeum mapuje kompletný vývoj a výrobu elektrofonických gitár v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne a je európskym unikátom. Založil ho Ján Ferko. Exponáty pochádzajú z obdobia rokov 19471989. Jedným zo zaujímavých exponátov je gitara Resonet Grazioso (Futurama III), model na akom hrával George Harrison, člen legendárnej skupiny Beatles z počiatkov jeho hudobnej kariéry, či gitara Petra Jandu zo skupiny Olympic.[9]

Zaujímavosti

upraviť
 
Gréckokatolícky chrám svätých sedmopočetníkov
  • Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov, je jedným z dvoch chrámov zasvätených týmto svätcom na Slovensku. Ide o moderný chrám s mohutnou kupolou, jeho architektúra je však inšpirovaná tradičnou byzantskou architektúrou (pôdorys v tvare kríža, centrálna kupola)

Osobnosti mesta

upraviť

Rodáci

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b História mesta Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine na sobrance.sk
  5. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 210 – 212.
  6. a b Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Gitarové múzeum

Externé odkazy

upraviť